všetko čo si mi kedy venoval a venuješ mi len kúskom pohľadu
aj keď vyberáš budúcnosť z klobúka
a celkom náhodne a nebezpečne
sa ku mne zakrádaš
nebezpečne sa na mňa pozeráš
a nebezpečne o mne snívaš
aj keď ticho je horúce
a láska nebezpečne chladí
odjakživa bolo nad nami čosi
aj keď sa zdá že nás to zradí
ako kúsky jazera čo si mi dal na narodeniny
a jahodové myšlienky čo posielam Ti poštou
sme ako niekto iný a predsa nie dvaja
jeden roztopašný druhý sa kajá
tak akosi inak kreslím na nebo otáznik
čítaš ho celkom nahý
lebo to čo nás sem dostalo
môže oboch zabiť
neposedná je zvedavosť
každý deň sa s ňou bavím
hoci nieje pekná
smútok ju netrápi
aj tak ma stále volá
ťahá niekam do raja
a predsa to nieje pravda
čo by ma mala vábiť
nebezpečne aj slnko zrazu svieti
ako nebezpečný dážď čo na nás prší
dáždnik sa nám niekam stratil
stratil a kvapká na nás zelená radosť
z toho že tu sedím
na pni starého stromu
o opekáme spolu našu budúcnosť
nie že by som sa jej bála
to ona sa od nás odvracia
vraví veď už som sa stala
a stávam sa keď nevidíš
31. máj 2006 o 21:43
Páči sa: 0x
Prečítané: 292x
N e b e z p e č n e
Slnko hladilo celú zema ja som sa dotýkala predstávnekonečné ticho vytvorilo okolo mňa lesa nebezpečné začalo byť všetko
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)